post

Ustanovujúci rekord na 101. Svetovom kongrese esperanta

V piatok 29.júla 2016 o 19:30 sa v Nitre učili tancovať esperantisti z celého sveta spolu so slovákmi. Kurz viedol Juraj Ilečko z Akadémie tanca z Nitry. Po krátkom kurze už boli páry schopné tancovať samostatne a v sprievode krásny melódií od hudobnej skupiny Slovenské tango sa pokúsili o slovenský rekord v hromadnom tancovaní slovenského tanga.

172 ľudí tancovalo na námestí pred Divadlom Andreja Bagara v Nitre a ďalšie stovky im fandili. Zábava pokračovala hudobným programom so slovenskými aj esperantskými hudobnými kapelami.

Vytvorenie rekordu potvrdil Igor Svítok z agentúry Slovenské rekordy. Certifikát o vytvorení slovenského rekordu prevzal predseda organizačného výboru 101. Svetového kongresu esperanta Peter Baláž.

post

Slováci a esperantisti sa v Nitre pokúsia o tanečný rekord!

350_img1_slovenske_rekordyMesto Nitra sa koncom júla 2016 roztancuje. Uskutoční sa pokus o slovenský aj svetový rekord v tancovaní slovenského tanga, ktorý bude postúpený na registráciu do Knihy slovenských rekordov. Svätoplukovo námestie zaplnia stovky ľudí zo 60 krajín sveta, ktorí sa zúčastnia 101. svetového kongresu esperanta. Okrem esperantistov si môžu prísť zatancovať aj Nitrania, ale tiež ľudia z celého Slovenska.

Ako sa môžete aj vy zapojiť do rekordu?

Príďte v piatok 29. júla 2016 o 19:30 do Nitry pred Divadlo Andreja Bagara a zatancujte si s nami! Kto nevie tancovať Slovenské tango, toho to priamo na mieste naučia tanečníci z Akadémie tanca pod vedením Tomáša Surovca, ktorého určite poznáte ako víťaza súťaže Let´s Dance.
Tanec je vyjadrením radosti a dokáže spojiť ľudí z rôznych kútov sveta. Keďže do Nitry zavíta približne 1300 návštevníkov 101.svetového kongresu esperanta zo 60 krajín, spoločne im predstavíme slovenskú kultúru a privítame ich medzi sebou.
Ak budete mať chuť ďalej sa zabávať, po skončení rekordu pokračuje až do polnoci medzinárodný hudobný festival –za účasti slovenských aj esperantských hudobných skupín.

post

Využi neobmedzené možnosti cestovania prostredníctvom esperanta

Esperanto je medzinárodný jazyk a jednou z jeho hlavných myšlienok je spájanie ľudí rôznych národností bez jazykových bariér. Jazyk je skutočne jednoduchý, preto sa ho dokáže naučiť takmer každý v pomerne krátkom čase. O tom sme už písali v predchádzajúcich číslach Poľnohospodára. Esperanto otvára aj dvere do sveta a prináša množstvo nových priateľstiev a zážitkov.

Esperantisti sa radi spoznávajú, zabávajú a vytvárajú si množstvo príležitostí na stretnutia. Každoročne sa
koná množstvo rôznych podujatí v 90-tich krajinách sveta. Na Slovensku pôsobí mládežnícka organizácia SKEJ – Slovenská esperantská mládež, ktorá organizuje podujatia pre esperantistov v spolupráci so SKEF – Slovenskou esperantskou federáciou (www.esperanto.sk).

Každý rok v júli sa koná Letná škola esperanta – SES. Toto týždenné medzinárodné stretnutie spája atmosféru esperantských festivalov, výlety, šport a učenie sa esperanta pod vedením skúsených pedagógov. Tento rok sa LŠ neuskutoční, lebo Nitra a SPU budú hostiť 101. svetový kongres esperanta. Esperantské kongresy majú dlhú tradíciu a zúčastňujú sa na nich tisícky esperantistov z celého sveta. Kongres sa koná vždy v inej krajine, takže s esperantom skutočne môžete precestovať zemeguľu. Napríklad 100. svetový kongres bol vlani v Lille (FR) za účasti 2700 účastníkov z 82 krajín, budúci rok bude v Soule, hlavnom meste Kórejskej republiky.

Podobným podujatím (len pre mladšie publikum) je IJK – Medzinárodný mládežnícky kongres. Tento festival tiež cestuje z krajiny do krajiny a mladí nadšenci esperanta môžu spolu tráviť týždeň plný skvelých akcií. Tento rok sa uskutoční v Európskom hlavnom meste kultúry – vo Vroclave, Poľsko.

V Poľsku sa začala tradícia Pohraničného podujatia pre tých, ktorí práve končia kurz a chcú esperanto zažiť aj mimo školských lavíc. Po niekoľkých ročníkoch sa dostalo na Slovensko – na Liptov. Účastníci absolvujú intenzívny kurz esperanta, zažijú výlety, diskotéky a iný zábavný program. V Nemecku a Poľsku sa pravidelne s ročnou obmenou koná Mládežnícky E-týždeň. Oslavovať nový rok práve s esperantistami stojí za to. Podujatie ponúka zábavu v kruhu nových priateľov, koncerty, výlety, prednášky a perfektnú novoročnú oslavu. S esperantom si užijete nielen veľa zábavy, ale spoznáte krásne miesta na Zemi a k tomu ušetríte.

Pasporta Servo (http://pasportaservo.org) je adresár ľudí z celého sveta, ktorí zadarmo poskytujú ubytovanie vo vlastnom dome. Cieľom je rozšíriť esperanto a pomôcť nadväzovať kontakty bez jazykových či kultúrnych obmedzení. Základnou podmienkou je znalosť esperanta na oboch stranách. Hostiteľ si určí podmienky, koľko osôb môže ubytovať a na ako dlho. Môžete si vybrať aj na základe záujmov. Hostiteľ často pomáha aj s dopravou, sprevádza hosťa po krajine a pod. Esperantisti sa teda môžu rozhodnúť isť na dovolenku kdekoľvek na svete a ubytujú sa úplne zadarmo. Náklady na výlet sa tak podstatne znížia.

Samozrejme, esperanto sa intenzívne využíva aj v množstve akcií odborného charakteru (na univerzitnej či akademickej pôde), ako aj na poli jazykovopolitickej teórie. Ak ste sa práve rozhodli naučiť sa esperanto, jednoduché bezplatné kurzy nájdete na lernu.net.

Zdroj: http://www.polnohospodar.sk/images/stories/pdf/60/60-15-16polnohospodar.pdf

post

Spustili sme súťaž na facebooku

Na facebook stránke dvojtýždeníka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre sme rozbehli súťaž o skvelé ceny.

Zapojte sa do súťaže do 31. marca. Napíšte pod príspevok do komentára odpoveď na otázku “Kedy a kde ste prvýkrát počuli o esperante?” Troch výhercov odmeníme. Vyhrať môžete učebnicu esperanta, knižky, tašky, čokolády a ďalšie reklamné predmety.

Kompletné pravidlá súťaže najdete tu.

Pozrite si facebook https://www.facebook.com/Polnohospodar/

post

Albert Škarvan – svoj život zasvätil pacifizmu a esperantu

Pripomeňme si 90. výročie úmrtia spisovateľa a pacifistu Alberta Škarvana

29. marca 1926 zomrel Albert Škarvan, slovenský lekár, pacifista, spisovateľ a prekladateľ, ktorému patrí zásluha aj za to, že priniesol medzinárodný jazyk esperanto na Slovensko a podieľal sa na jeho rozšírení.

zaklady_SkarvanA. Škarvan sa narodil pod Tatrami v Tvrdošíne v roku 1869 a lekárske vzdelanie získal v Budapešti, Prahe a Innsbrucku. Odmietal násilie a vojnu nepovažoval za efektívne riešenie konfliktov, preto odišiel zo služby vojenského lekára, za čo bol 4 mesiace vo väzení, pričom mu odobrali aj jeho lekársky diplom. Bol pacifista a vojna mu prekážala v rozvoji jeho ducha. Vzorom mu bol ruský spisovateľ Tolstoj, ktorý ho inšpiroval jeho ideológiou nenásilia.

Práve Tolstoj mu predstavil aj plánový jazyk esperanto. Uhorská esperantská spoločnosť sa začiatkom 20. storočia skladala zo skupín esperantistov pôsobiacich aj v slovenských mestách. Svetaznalý esperantista Škarvan počas svojho pobytu vo Švajčiarsku pracoval, spolu s Rusom N. P. Evstifejevovom, na preklade prvej slovenskej učebnice esperanta. Táto učebnica vyšla v roku 1907 v Martine pod názvom „Základy medzinárodnej reči esperanto od Dra Zamenhofa“. Venoval ju Slovákom, aby tak zdôraznil ich rovnoprávnosť s inými národmi. Významne tým podporil esperantské hnutie na Slovensku. V roku 2007 oslavovala prvá učebnica esperanta 100. výročie a pri tejto príležitosti vydavateľstvo Espero vydalo jej tretie vydanie s rovnakým názvom. Práve tento rok sa plánuje jej štvrté vydanie. Doktor Škarvan v roku 1907 odcestoval do anglického mesta Cambridge, aby sa zúčastnil tretieho svetového kongresu esperanta a zastúpil tam slovenský národ.

Albert Škarvan si užíval život, cestoval a spoznával rôzne krajiny a národnosti, a hľadal mierové riešenia pre rozhádaný svet. Jazyk esperanto považoval za silný nástroj na nastolenie mieru a zjednotenie národov. Myšlienka mieru a rovnocennosť bytia všetkých národov a ich jazykov je blízka všetkým esperantistom.

Esperanto dnes používajú približne 2 milióny ľudí na celom svete. Je to jednoduchý, ľahko naučiteľný jazyk bez gramatických výnimiek, v ktorom je možné plynulo rozprávať už po krátkom štúdiu. Esperanto sa naučia aj tí, ktorí „nie sú na jazyky“. Umožňuje nájsť si nových priateľov a cestovať do rôznych krajín bez jazykových bariér.

Škarvanov odkaz plánuje Slovensko prezentovať na 101. Svetovom kongrese esperanta, ktorý sa bude konať práve v tomto roku v júli v Nitre. Očakávaná účasť je približne 1500 esperantistov zo 60 krajín sveta. Viac o kongrese na www.nitra2016.sk

Máte chuť sa naučiť niečo nové a ísť v šľapajách A.Škarvana? Skúste rýchlokurz zadarmo na www.lernu.net.

post

Objavte tajomstvo esperanta

Esperanto je účinný a prirodzený nástroj na komunikáciu medzi ľuďmi rôznych národností, ktoré majú rozdielne materinské jazyky. Funguje a vyvíja sa rovnako ako iné jazyky a možno ním vyjadriť všetky odtiene ľudského myslenia a cítenia.

reklamajxo-uk-300-250Úspech a obľúbenosť tohto jazyka je najmä v jeho jednoduchej zvládnuteľnosti. Slová a vety tvoria esperantisti sami na princípe stavebnice. Slabiky, ktoré majú slovotvorný význam, robia esperanto osobitne jednoduchým. Napríklad predpona mal- vyjadruje opak. Ak hela znamená svetlý, tak malhela bude tmavý.

Príponou -et- zdrobňujeme. Ak hundo znamená pes, tak hundeto bude psík. Výhodou esperanta je jednoduchá gramatika, ktorá nemá výnimky. Existuje len jeden určitý člen – la, rovnaký pre všetky podstatné mená v jednotnom i množnom čísle.

Všetky podstatné mená končia na –o, prídavné mená na -a, napr. granda domo v preklade znamená veľký dom. Gramatická prípona -j znamená množné číslo, čiže grandaj domoj sú veľké domy. Slovesá sa časujú pravidelne. Na tvorenie minulého, prítomného a budúceho času stačia tri koncovky: -is, -as, -os: pil som – mi trinkis, pijem – mi trinkas, budem piť – mi trinkos.

Keď sa toto naučíme, na čo stačí iba pár minút, už vieme časovať všetky slovesá v esperante. Zápor v esperante tvoríme slovkom ne, stojacim pred slovom, ktoré popierame. Ja nie som v esperante povieme: mi ne estas. Už po niekoľkých týždňoch štúdia môžete v esperante písať alebo konverzovať na stretnutiach s priateľmi z celého sveta.

Ďalšou výhodou esperanta je používanie tzv. „internacionalizmov“, slov, ktoré sa vyskytujú vo viacerých jazykoch. Tým pádom sa ich veľa netreba učiť, dokážeme ich „rozoznať“ v texte a pochopiť, lebo ich poznáme, alebo vieme čo znamenajú. Takýchto slov, ktoré sa vyskytujú napr. aj v slovenčine aj v esperante je veľa – vyše 4 200! Napr.: aŭtomobilo, biciklo, citrono, ĉokolado, filmo, muziko, studento, atď.

Prečítajme si napr. vetu: Nitra estas la kvina plej granda urbo en Slovakio, kun bunta kultura kaj komerca vivo, kie ĉiujare okazas festivaloj kaj multaj internaciaj ekspozicioj kaj foiroj. Asi nebudeme potrebovať osobitný prekladateľský talent, aby sme sa dozvedeli, že: Nitra je piatym najväčším mestom na Slovensku, s bohatým kultúrnym a obchodným životom, kde sa každoročne konajú festivaly a mnohé medzinárodné výstavy a veľtrhy.

Ochutnajte trochu z tohto krásneho jazyka aj vy a naučte sa esperanto, napr. na stránkach lernu.net.

ZDROJ: http://www.polnohospodar.sk/images/stories/pdf/60/60-13-14polnohospodar.pdf

post

Esperanto funguje! Kto ho ešte nepozná?

V tomto roku bude Slovensko prvýkrát v histórii hostiť prestížny, už 101. svetový kongres esperanta. Uskutoční sa v historickom meste Nitre v priestoroch SPU koncom júla (23. – 30. 7.), čiže v prvom mesiaci slovenského predsedníctva Európskej únie. Očakáva sa takmer 2-tisíc návštevníkov z celého sveta.

reklamajxo-uk-200-200_Esperanto je medzinárodný jazyk, ktorý vznikol pred vyše 120 rokmi a dnes ho používajú milióny ľudí na celom svete. Základy esperanta vypracoval počas 10 rokov L.L. Zamenhof a stal sa tak iniciátorom tohto jazyka. Ako základ mu poslúžili národné jazyky. Len vtedy, keď cítil, že jazyk má už „vlastného ducha“, predstavil ho v roku 1887 širokej verejnosti – vydal prvú učebnicu esperanta. Slovíčka v esperante pochádzajú hlavne z európskych jazykov, ale gramatika a spôsob ukladania slov sa podobá napríklad na čínštinu, turečtinu a.i.

Esperanto sa dnes vyučuje na niektorých jazykových školách kvôli jeho tzv. propedeutickej hodnote, lebo sa ukázalo, že po jeho zvládnutí sa študent omnoho ľahšie naučí ďalšie cudzie jazyky. Veľa ľudí sa pýta, či angličtina nestačí na medzinárodnú komunikáciu. Stačila by. No faktom zostáva, že nie všetkým sa podarí dosiahnuť vysokú úroveň anglického jazyka, napriek mnohoročnému štúdiu. Esperanto je niekoľkokrát ľahšie ako iné jazyky (v závislosti od viacerých faktorov je to 3- až 10-násobok). Má jednoduchú gramatiku bez výnimiek a priemerne nadaný človek u nás sa v ňom naučí rozprávať a čítať za šesť mesiacov.

Esperantu nechýba ani kultúra. Piesne, filmy, poézia, romány, novely, časopisy, divadelné hry a ďalšie nájdete aj v tomto jazyku. Vedeli ste napríklad, že slovenská kapela TEAM naspievala svoj prvý album práve v esperante? Alebo, že českú či slovenskú Wikipédiu zalo- žili práve esperantisti? So znalosťou esperanta môžete precestovať celý svet a bezprostredne poznávať kultúru iných krajín.

Ako esperantista môžete používať službu Pasporta Servo, ktorá obsahuje zoznam adries esperantistov z celého sveta. Je v nej asi 1200 adries z 90-ich krajín sveta. Takže, buď vy navštevujete iné kraje, kultú- ry, alebo ony prídu priamo k vám. Keď v cudzine bývate u domácich, získate lepší obraz o podmienkach a zvykoch v krajine a hlbšie spoznáte ich kultúru. Esperantské spoločenstvo podporuje myšlienky jazykovej i kultúrnej rôznorodosti a jazykových práv.

Všetky jazyky majú svoju hodnotu a je veľmi dôležité, aby veľké jazyky neodstr- čili tie malé či menšinové jazyky, čo sa, žiaľ, v dnešnom svete deje stále častejšie. Ak chcete vyskúšať esperanto už teraz, pomô- že vám portál na bezplatné učenie sa tohto jazyka: www.lernu.net. Gis la! Viac info o príprave svetového kongresu v Nitre: www.nitra2016.sk/sk

Zdroj: Poľnohospodár, č. 11-12

post

ĈAR – Liptov privíta medzinárodný zraz mladých esperantistov

ĈAR je pohraničné esperantské stretnutie mládežníkov, ktoré sa tento rok uskutoční v Liptovskom Mikuláši. Stretnú sa tam začiatočníci, pokročilí, ale aj plynulo hovoriaci esperantisti. ĈAR nebude len o učení sa medzinárodného jazyka esperanta, ale aj o spoznávaní krásneho prostredia Liptova.

Stretnutie milovníkov esperanta sa bude konať 12. – 15. novembra 2015 na úpätí Chopku v penzióne Relax Jasná v Liptovskom Mikuláši (Demänová).

Počas stretnutia bude prebiehať intenzívny kurz esperanta pre začiatočníkov aj pokročilých. Po štúdiu sa môže tridsiatka účastníkov tešiť na aktivity spojené s hlavnou témou podujatia „V zdravom tele zdravý duch”. Čerešničkou na torte bude výlet do krásnej Demänovskej jaskyne Slobody.

Cieľom stretnutia je priblížiť medzinárodný jazyk esperanto úplným začiatočníkom, a pokročilým umožniť precvičiť si jazyk v medzinárodnom prostredí.

Organizátormi podujatia sú Poľská Esperantská Mládež (PEJ) a Slovenská Esperantská Mládež (SKEJ).

pej

Podujatie ĈAR začne 12. novembra 2015 večer, v penzióne Relax Jasná, na Obchodnej ulici 299 v Liptovskom Mikuláši. Program bude prebiehať až do nedele 15. novembra 2015. Ďalšie informácie nájdete aj na http://cxar.pej.pl/.

V rámci stretnutia ĈAR sa bude plánovať aj budúcoročný 101. Svetový kongres esperanta, ktorý bude Slovensko hostiť vôbec prvýkrát v histórii. Ten sa uskutoční v historickom meste Nitra koncom júla 2016, v prvom mesiaci slovenského predsedníctva Európskej únie.

Esperanto (pôvodne Lingvo Internacia – „medzinárodný jazyk“) je najrozšírenejší medzinárodný plánový jazyk. Názov je odvodený od pseudonymu, pod ktorým v roku 1887 zverejnil lekár L. L. Zamenhof základy tohto jazyka. Zámerom tvorcu bolo vytvoriť ľahko naučiteľný a použiteľný neutrálny jazyk, vhodný na použitie v medzinárodnej komunikácii. Cieľom nebolo nahradiť národné jazyky, čo bolo neskôr aj deklarované v Boulonskej deklarácii.

Viac o esperante na: www.esperanto.sk alebo https://sk.wikipedia.org/wiki/Esperanto

post

Výsledky súťaže o emblém kongresu v Nitre 2016

V sobotu 23.5. o 17:00 hod. počas Celoslovenského stretnutia esperantistov v Modre-Harmónii boli vyhlásené výsledky súťaže o emblém 101. Svetového kongresu esperanta v Nitre 2016. Do súťaže sa prihlásilo 11 súťažiacich , ktorí poslali spolu 48 návrhov.

V porote súťaže boli:

  • Mark Fettes, predseda UEA,
  • Jozef Dvonč, primátor mesta Nitra,
  • Eva Fitzelová, grafička/architektka,
  • Peter Baláž, predseda prípravného výboru.

Ako víťazný bol zvolený emblém od ruskej esperantistky Eleny Chusanovej, ktorá momentálne pracuje na Slovensku ako dobrovoľníčka-grafička v občianskom združení „Edukácia@Internet“ v Partizánskom, ktoré sa venuje aj esperantským projektom. Hlavnou cenou je práve bezplatná účasť na budúcoročnom Svetovom kongrese esperanta v Nitre. Víťazke srdečne gratulujeme a zároveň ďakujeme všetkým, ktorí sa do súťaže zapojili.

emblemo_granda

Spolu porota vybrala päť najlepších návrhov, ktoré budú odmenené vecnými cenami (knihy, tričká, CD, DVD s tématikou esperanta a mesta Nitra). Sú to návrhy od týchto autorov: 1. Jelena Chusanova, 2. Jusuf Al’Gattan, 3. Jaroslav Uhel, 4. Joseph VanHove, 5. Eva Brezániová.

Víťazný návrh bude použitý pri propagácii kongresu, a uverejňovaný na všetkých materiáloch, spojených s týmto podujatím.

Súťažiaci a počet návrhov od každého z nich:

  • Jaroslav Uhel: 19,
  • Pavol Kaščák: 1,
  • Šarlota Trakovická: 7,
  • Stefan Kowal: 1,
  • Joseph VanHove: 2,
  • Mina Rohaninian: 1,
  • Wacław Rekowski: 1,
  • Jelena Chusanova: 2,
  • Joanne Johns: 1,
  • Eva Brezániová: 5,
  • Jusuf Al’Gattan: 8.

Všetky návrhy možno nájsť tu.

Za organizačný výbor

Peter Baláž – predseda